fbpx

Navždy budem tvoja mama!

Ako nás rodičia dokážu ovplyvniť na celý život

Mamu aj otca máme v krvi. Nadpis blogu “Navždy budem tvoja mama!” je minimálne z biologického pohľadu pravdivý. No on je pravdivý aj inak. To, čo nás učili a nám sa to nepáčilo, môže byť pre nás dnes traumou a zároveň zdrojom sily. Je na nás ako sa k tomu postavíme. 

Mama a otec sú našou súčasťou do konca našich životov. Prežijeme to v lepšom zdraví a pohode, keď prestaneme s nimi bojovať. Nemá zmysel viniť ich za to, aké chyby vo výchove podľa nás spravili. S postojom dospelého človeka dnes máme možnosť prijať fakt, že to jednoducho bolo tak ako to bolo. Pozrieť sa spätne na pre nás nepríjemné situácie z rodičovskej výchovy môže priniesť prekvapenie. 

Vzťah s matkou a otcom ovplyvňuje život každého z nás. Je to vzťah, ktorý nás ovplyvňuje aj v prípade, keď túto skutočnosť zatlačíme do tých najzadnejších zásuviek svojho mozgu a pokúsite sa zabudnúť. To je vzťah, ktorý sa nedá vygumovať.

Pozrime sa na začiatok

Poznáte slová, že sme tou najrýchlejšou spermiou. Splodili nás dve bytosti opačného pohlavia. Okolnosti splodenia mohli byť akékoľvek. Vášnivé, nudné, dramatické, smiešne, jednoducho splodením sa začal písať náš príbeh.

Skúste si to predstaviť. Vyvíjame sa, rastieme v tele mamy. Sme súčasťou jej tela. Jeme to, čo je ona, pijeme to, čo pije ona, dýchame rovnaký vzduch. Vnímame keď si pohladí brucho a vnímame aj emóciu s ktorou to urobí. A pretože naše telá na emócie reagujú zmenou vibrácie, ako vyvíjajúci sa plod spoznávame cez ne čo sa deje a podľa toho aj reagujeme. Keď je treba sme tichí, skoro sa nehýbeme, inokedy sa vrtíme. Snažíme sa prispôsobiť prežívaniu mamy a už v tejto fáze života sa začíname učiť stratégie prežitia.

Pôrod je prvá veľká kríza, ktorú prežijeme. Ide pri ňom o život obom, mame aj nám. Pôrod môže byť zdrojom sily, z ktorého viete v ďalšom živote čerpať.

Rodíme sa celkom nesamostatní

Sme na svete, úplné závislí na mame a otcovi. Potrebujeme aby nám dali jesť, piť, aby nás prebalili, vyniesli na slnko, schovali pred dažďom… . A aby sme dostali to, čo potrebujeme, pokračujeme v učení sa stratégiám. Plačeme, usmievame sa, kričíme, robíme prvé grimasy a skúšame čo zaberie. Skúšame kedy mama alebo otec príde a pohladí nás a nakŕmi. Alebo len obyčajne pri nás je. Keď nám vyhovie, zopakujeme to – plačeme, usmievame sa, kričíme, robíme grimasy … .

Ako rastieme a učíme sa, začíname hovoriť, vylepšujeme a dopĺňame svoj zoznam stratégií. Pozorujeme okolie. A ak je niekto nejakou stratégiou úspešný, vyskúšame ju na mame, otcovi alebo na oboch naraz. Ak nezaberie, vyhodíme ju zo zoznamu a skúšame ďalej.

Postupne si vytvoríme niečo ako plášť ktorý nám pomôže získať to, čo potrebujeme alebo chceme

Ako ďalej rastieme a dospievame, naučené stratégie sa z plášťa zmenili na našu druhú kožu. Používame ich v situáciách v škole, na pracovisku, vo vzťahoch, odnášame si ich do dospelosti. Nevnímame, že ich začiatok je v našom vývoji. Celkom automaticky ich “vyťahujeme” v rôznych životných situáciách s väčším alebo menším úspechom. 

Pri práci som počula príbeh:

Klient chce v živote zmenu. Chce sa viac smiať. Predpokladal, že to, ako sa k nemu rodičia správali keď bol malý, mu dnes bráni viac si užívať život. Jeho nadšenie z chlapčenských objavov boli pre rodičov prázdnou hrou a bol vedený, aby robil niečo poriadne.

Bol ochotný opäť sa ponoriť do telesného prežívania detskej emócie a nanovo ju prežiť. A bol pripravený položiť si otázku, akú si kladie dospelý. “Čo mi táto situácia priniesla, čo som získal?” Odpoveď znela dnešný zodpovedný prístup, radosť z prežívania spoločných chvíľ s vlastnou rodinou, uvedomenie, že aj napriek situácii v ktorej ako dieťa bol naučil sa so systémom “vybabrať”. A to ho pripravilo na súčasnosť. Vie, že čo mu príde do života, to ustojí. Aj keď prežívanie v detstve nebolo príjemné, dnes je popísaná situácia pre neho zdrojom sily.

To, čo nás mama a otec naučili, vychádzalo z ich presvedčenia, že tak je to pre nás najlepšie. S hlbokým pocitom zodpovednosti nám ukazovali ako funguje ich svet. 

My dnes máme svoj vlastný svet. Je iba na nás ako sa k minulosti postavíme. Na výber máme zostať obeťou rodičovskej výchovy alebo hľadať ako sa vplyv našich rodičov môže stať zdrojom našej sily. Môžeme si dovoliť objaviť vlastné poklady.

Vaša Eva

Ak máte záujem preskúmať svoje zdroje sily, kontakt nájdete v spodnej časti stránky. Nájdete ma aj na FB alebo na Instagrame.