Práve včera som mala 57 rokov.

Ak sa každých 7 rokov obmieňajú všetky bunky, začínam druhý rok ďalšieho 7-ročného cyklu.

V tom prvom mám práve rok života za sebou.
Pomaly spoznávam svet, som závislá na rodine a okolí.
Pravdepodobne nerozumiem mnohým veciam.
Ešte neviem rozprávať, ale určite sa viem domáhať svojich potrieb a okolie sa mi snaží porozumieť. Lebo som malá, sú za mňa zodpovední – otec, mama, babka, dedko…

A čo je iné dnes?

Mám za sebou 57 rokov. Ešte stále spoznávam svet.

Už nie som závislá na rodine, ale previazanie s ňou stále existuje. Som však stále závislá, hoci inak.

Už viem rozprávať, no nie vždy sa viem domáhať svojich potrieb.

A okolie je stále láskavé a snaží sa mi porozumieť. Mama, súrodenci, priatelia, kolegovia. Aj ľudia, ktorých stretnem akoby náhodou. Každý po svojom.
Snažím sa porozumieť aj ja. Tiež po svojom.
A z toho “po svojom” vznikajú nadherné interakcie. Niekedy náročné, inokedy prekvapujúce.
Reagujem podľa svojich skúseností, snažím sa najlepšie ako viem.
Práve tak, ako ktokoľvek z vás. Každý najlepšie ako vie.

A to všetko ma priviedlo sem, ku konštelačnej práci. Cez snahu porozumieť som sa dostala k pomáhaniu navzájom, cez pochopenie jeden druhého, sa tolerovať.
Začať obdivovať mnotvárnosť života v každom človeku, ktorého stretneme.
Hoci niekedy je ťažké vidieť sa v zrkadle nastavenom iným človekom, a aj napriek tomu ho úprimne milovať.

Konštelačnej práci a najmä metóde Procesu životnej integácie dôverujem. Na základe vlastných skúseností som sa rozhodla absolvovať výcviky. Mojimi učiteľmi boli, a neustále sú Wilfried Nelles, Zdenka Tušková, Petra Pejchalová, Helena Ballová, Jan Pešička. Mojimi učiteľmi boli, a neustále sú, ženy a muži, ktorí sa venujú rovnakej práci. Mojimi učiteľmi boli a sú všetci ľudia, ktorých som doteraz stretla, a ktorí ma ovplyvnili.

Prišiel čas vrátiť aj konštelačnou prácou to, čo mi všetci dali.

Možno práve vám…


Eva Baluchová


Eva Baluchová